Ohňostroje
nie sú iba záležitosťou niekoľko posledných desiatok rokov, ale majú za sebou možno až nečakane dlhú históriu. Najzaujímavejšie úlomky z histórie ohňostrojov sa môžete dočítať v nasledujúcich odstavcoch.
 
História ohňostrojov je spojená z históriou čierneho, respektíve strelného prachu. Zrejme prvá zmienka je datovaná na prelom nášho letopočtu, keď sa v Číne používa k lekárskym účelom zmes liadku a síry, teda základnej substancie strelného prachu.
 
Ale už za dynastie HAN (206–220 pred našim letopočtom) slúžil k výrobe petard bambus, ktorý sa upravoval (zrejme pražením). Takto upravený bambus (známy ako "bian pao") dokázal vydávať veľký hluk, ktorý slúžil k zaháňaniu zlých duchov. Južná a severná dynastia (420–581 nášho letopočtu) nevyužívali petardy jedine k zaháňaniu zlých duchov, ale tiež pri modlitbách za šťastie a prosperitu.
 
Vynález strelného prachu a prvého skutočného ohňostroja je spojený s Čínou i keď by sa mala brať do úvahy i India. Niektorý historici veria, že čierny prach a s ním spojené ohňostroje boli vynájdené za dynastií SUI a TANG (581–907 nášho letopočtu), zatiaľ čo iný sa domnievajú, že ohňostroje neboli až do doby južnej dynastie SONG (10. století). Prvým menovaným dávajú zrejme za pravdu zápisky čínskeho alchymistu Suň S'-miao, ktorý v rokoch 682 popísal veľmi intenzívne horiacu zmes síry, liadku a dreveného prachu, teda strelný prach. Obdobný popis sa opäť v Číne datuje do roku 808 (zhruba v tejto dobe sa údajne začal strelný prach využívať tiež k vojenským účelom).
 
Presný dátum vynálezu strelného prachu už pravdepodobne nezistíme, avšak od tejto doby akákoľvek udalosť – napr. narodenie, smrť, svadba, korunovácie, oslava Nového roka sa stali podnetom pre "pyrotechnikov".
 
Mimo čínske územie však informácie o strelnom prachu a ohňostrojoch prenikali veľmi pomaly. Znalosť výroby strelného prachu prešla z Orientu najprv do Byzancie a až neskôr v 13. storočí do ostatných štátov Európy. Napríklad iba v jedinej z kronik zo 14. storočia kronikár pripisuje freiberskému mníchovi Bertholdu Schwarzovi "vynález strelného prachu". 
 
Výrobcovia pušného prachu, ktorý sa združovali v cechovej organizácii na Slovensku od 17. storočia sa nazývali prachári. Svoje zastúpenie na území Slovenska si našli v týchto mestách : Banská Bystrica, Bardejov, Prešov a Košice. Pušný prach, ktorý bol predmetom výroby týchto remeselníkov, sa len z veľmi malej časti vyrábal v ich vlastných dielňach. Veľká väčšina sa totiž zhotovovala v tzv. prachárenských mlynoch, ktoré boli na odľahlých miestach, aby v prípade explózie neohrozovali životy obyvateľov, alebo nevznikla nejaká škoda. Prachárenských mlynov bolo koncom 18. storočia na Slovensku okolo 40 - 50.
 
Samozrejme znalosť výroby strelného prachu a výroby ohňostrojov sa rýchlo šírila a rovnako ako v Číne i tu nemohol ohňostroj chýbať u žiadnej významnej udalosti alebo zábavy šľachty.
 
Do Ameriky zo sebou priviezli svoje nadšenie pre ohňostroje prví prisťahovalci. Ohňostroje a čierny prach (jedna zo súčastí strelného prachu) bol využívaný už dlho pred americkou vojnou za nezávislosť. Napríklad zajímavé, že úplne prvá oslava Dňa nezávislosti sa konala v roku 1777, teda šesť rokov pred tým, než samotná vojna za nezávislosť skončila. A ohňostroje boli samozrejme súčasťou týchto osláv. Takisto v roku 1789 bola inaugurácia George Washingtona doprovodená ohňostrojovou show a obľuba hluku a farieb pretrvala až do dneška...

Pokračovať v nákupe Porovnať

bol pridaný do zoznamu prianí.

Pokračovať v nákupe Môj zoznam prianí